Nová povídka: TEMNOTY LÁSKY 1.Kapitola

25. června 2011 v 19:27 | Lilly |  Povídky
Ahojky takže kamarádka Verča mě poprosila jestli ji můžu zveřejnit její povídku, kterou sama se svojí kamarádkou Al vytvořila. Takže tady je. Má název TEMNOTY LÁSKY. Snad se vám bude líbit. Mě se moc líbí je krásná. Je sice slovensky ale jde to přečíst :D

TEMNOTY LÁSKY:
Elena vyšla pred vilu. Ranný vánok jej osviežil tvár a rozstrapatil práve učesané vlasy. Iné dni by bola ešte dlho ležala v posteli, ale dnešok nebol vhodný na dlhé vyspávanie. Vila, ktorú si prenajala sa jej naozaj začala páčiť. Najkôr si ju prenajala len z jedného dôvodu. Bola blízko pri lese. Ale postupom času v nej začala objavovať dalšie dobré stránky.
Dnes sa začína škola a musela sa nasýtiť. Nechcela predsa prvý deň v novej škole spôsobiť rozruch.
"Hlúposť,
- pomyslela si Elena ked pomaly kráčala po kamennom chodníku smerom k lesu
- aj tak na seba dostatočne upútam.
Som predsa upír a tí sa nedajú len tak prehliadnuť. Sú neuveriteľne krásni."
Svoju pomalú chôdzu zmenila na nadprirodzene rýchly beh a zmizla v lese.



***
"Caroline, pohni si! Meškáme"
- zakričala Elena na kamarátku, ked na ňu s Bonnie čakala v jej novom nablískanom porsche. Obidve boli výzorovo odlišné. Caroline bola blondína, Bonnie bruneta. Caroline vysoká, Bonnie nižšia. Caroline mala svetlo modré oči (sen všetkých chalanov), Bonnie čokoládovo hnedé. Aj ked sa na seba vôbec nepodobali, boli rovnako dobré, a každá mala svoje čaro, ktorým človeka upútali.
"Ved už idem "
-zamrmlala si Caroline popod nos no Elena ju aj tak počula a pousmiala sa.
"To jej vždy tak dlho trvá?"
zašepkala Bonnie do ucha.
"Väčšinou nie, ale chce sa páčiť tomu novému chalanovi Mattovi.".
"Myslíš toho, čo o ňom už celé dva týždne rozpráva ?
-opýtala sa Elena.
"Hej ten, je naozaj pekný, ale Caroline sa páčil prvý tak sa do toho nejdem miešať. A tebe sa niekto už páči Elena?.
"Ach Bonnie, ja som predsa upír. Pre niekoho takého ako som ja je ťažké sa zamilovať." Všimla si ako sa trochu strhla pri slove upír. Ani sa jej nečuduje. Stavila by sa o čokoľvek, že Bonnie ani v tej najhoršej nočnej more nenapadlo, že bude sedieť v jednom aute s upírom.
Avšak na jej veľké prekvapenie obe dievčatá skutočnosť že ich najlepšia priateľka je upír prijali veľmi dobre.
Nikdy nezabudne na ten den ked im povedala pravdu-
Letný den začal úplne obyčajne. Elena pozvala kamarátky do kaviarne z dôvodu že im musí niečo vážne povedať. Poznali sa necelý mesiac no i napriek tej krátkej dobe v nich Elena spoznala dôveru, ktorú si u nej nikto za stopäťdesiat rokov jej existencie nezískal.
Všetky tri si objednali ľadový čaj a Elena sa pustila do rozprávania. Spočiatku tomu nechceli uveriť. Povedala im celý príbeh o tom ako ju jeden upír počas jarného večera premenil na to čo je, ako sa s jej novým životom vyrovnávala a nenávidela ho z dôvodu, že prvý rok ubližovala nevinným ľudom napokon jej uverili. O dobrej povahe svojej priateľky ich presvedčilo aj to, že sa už takmer celé storočie neživí ľudskou krvou. Len zvieracia krv ju udržuje pri živote. Zbytok dňa trávili tým, že im Elena ukazovala tú lepšiu stránku života nemrtvych. Ich priateľstvo to nepoznačilo, práve naopak ešte viac sa utužilo ked už pred sebou nemali žiadne tajomstvá.
"Ahojte baby - Caroline pribehla k autu s úsmevom na perách
- tak čo, ste pripravené na nový školský rok?"
"Berieš ten začiatok školy moc pozitívne nemyslíš?
- povedala jej Bonnie .
Caroline sa začervenala, Elena s Bonnie sa rozosmiali a v dobrej nálade odchádzali od veľkého forbesovského domu.
***
Všetko prebiehalo tak ako si Elena myslela. Od tej chvíle čo vošli na parkovisko určené pre strednú školu v Mystic Falls z nich nikto nespustil oči. Všetci sa pozerali , ktorý zo študentov si môže dovoliť také drahé auto. Všetky autá boli staré. Bud novšie ojazdene modely, alebo staré autá, ktoré ledva držali pokope. Caroline a Bonnie vystúpili prvé. Prekvapilo ich to, pretože sa doteraz vozili len v Carolininom ojazdenom volve. Stále však chceli vedieť, kto sedí na mieste šoféra. Elena si nasadila slnečné okuliare, vzala ruksak a vystúpila z auta. Ponáhľala sa za Caroline a Bonnie, ktoré na ňu už čakali pri veľkých vchodových dverách. Caroline sa na Elenu povzbudivo usmiala a vošli do budovy. Ked kráčali po chodbách všetky oči smerovali na túto trojicu. Bonnie a Caroline síce cez leto opekneli, no väčšinou ich upútala Elena so svojim upírskym kúzlom. Caroline sa páčilo akú pozornosť vzbudzujú. Bývala rada stredobodom pozornosti. V tomto sa úplne odlišovala od Bonnie. Ju veľká pozornosť znervozňovala, kedže bola v strede schmatla kamarátky za ruky a ťahala ich ku svojej skrinke. Caroline mala skrinku vedla nej tak to nebolo až také nápadné. Elena sa však od nich odpojila a smerovala do kancelárie. Cestu už poznala lebo jej ju baby podrobne opísali. Išla si vyzdvihnúť rozvrh hodín a chcela vedieť kde má skrinku. Ked vošla do kancelárie uvidela sedieť v kresle študenta, pomerne v jej veku (myslela ešte ľudský vek-ten upírsky už ani nepočítala.). Mal hnedé, mierne rozstrapatené vlasy, ktoré mu neposlušne padali do tváre. Výrazné lícne kosti, a neuveriteľne krásne zelené oči. Očividne bol bohatý, lebo jeho oblečenie sa odlišovalo od oblečenia ostatných študentov na chodbách. Bolo značkové. Také ako si kupuje Elena. Všimla si , že sa na ňu pozrel hned, len čo vošla dovnútra
"Dobrý deň"
-pozdravila riaditeľku. Vyzerala skľúčene, no aby Elenu neznepokojila usmiala sa na ňu "Dobrý deň, ste slečna Gilbertová však?"
" Ano, prišla som si pre rozvrh."
Mala ho pripravený na stole. Ked Elena spravila krok, že si ho zoberie zbadala na stole ešte jednu vec. Krabičku cigariet. V tom si pani Brownová, riaditeľka školy, akosi Elena prečítala na tabuľke na dverách, všimla, že Elena sa na ňu pozerá. Preto ju rýchlo schytila a hodila do zásuvky v stole. Aj napriek jej snahe ju však Elena videla. Spamätala sa a vzala si rozvrh, ktorý jej riaditeľka stále podávala.
"Dakujem pani riaditeľka, tak ja teda idem na hodinu"
- usmiala sa na ňu.
"Rado sa stalo, dúfam, že sa ti tu bude páčiť"
- a úsmev jej opätovala.
Elena sa zvrtla, ešte raz sa pozrela na chalana v kresle aby si ho zapamätala a vyšla z kancelárie. Nepobrala sa však na hodinu (mala mať dejepis) a ostala počúvať za dverami. Ked bola ešte človek učili ju slušnosti, a počúvanie za dverami do tej kategorie nezapadalo. Toto však bolo iné. Chcela vedieť, či cigarety patrili práve jemu.
"Pán Salvatore - ozvalo sa z kancelárie
- je len prvý deň školy a vaše správanie je neprípustné. Ešte žiadny študent na našej strednej škole si toto nedevolil. Fajčiť na školskom ihrisku? Ak to takto pôjde dalej , vylúčime vás. A s výsledkami, aké ste doteraz dosahovali vás už ťažko niekde prijmú."
- pani Brownová bola naozaj nahnevaná.
"Stefan, viem, že vám minulý rok zomreli rodičia. Vzalo to teba aj tvojho brata. Nemyslíš, že by si to mal Damonovi uľahčiť? Nepridávať mu dalšie problémy. Aj tak má toho veľa"
-pokračovala, no teraz s iným tonom hlasu. Nekričala naňho. Bola pokojná s miernym tonom rodičovskej autority.
Vyzerá to, že ho dobre pozná. Akoby bola ich rodinná priateľka. - pomyslela si Elena, ktorá ešte stále počúvala za dverami. Uvedomila si, že sa už nič viac nedozvie, tak sa pobrala ku svojej skrinke. Tak veľa sa chcela dozvediet. Kto bol vlastne Damon. Jeho strýko?. Chodí Stefanov brat na túto školu?. Ako zomreli jeho rodičia?
Pozrela na rozvrh, zobrala učebnice dejepisu a s myšlienkou, že sa musí čo najskôr rozprávať s kamarátkami sa pobrala na hodinu.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 martula44 martula44 | Web | 17. srpna 2011 v 16:21 | Reagovat

Krásné, ale 2 se miteď nechce číst :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama