TEMNOTY LÁSKY: 2.Kapitola

25. června 2011 v 19:32 | Lilly |  Povídky
"Meškáte slečna Gilbertová!"
-povedal pán Mason, učiteľ dejepisu keď Elena vošla do učebne
"Prepáčte, pán učiteľ, dlho som hľadala triedu a bola som ešte v kancelárii pre rozvrh."
To je v poriadku, len nech sa to už viackrát neopakuje
"Sľubujem"
"Tak už sa posaďte"
- a ukázal na jediné voľné miesto v triede. Miesto, ktoré bolo hneď vedľa Stefana. Elena si povzdychla a išla si sadnúť.
"Ahoj"
- pozdravil ju Stefan. Jeho hlas bol milý, ale cítila v ňom trochu rebélie.


"Ahoj"
- odzdravila Elena, ktorá bola trochu prekvapená.
"Som Stefan, Stefan Salvatore"
-pokračoval.
"Ja som Elena Gilbertová"
- nepovedala mu, že jeho meno už pozná. To by viedlo k dlhšiemu rozhovoru. On však ďalej pokračoval.
"Ja viem, hovorila o tebe riaditeľka."
- usmial sa na ňu. Úsmev mu opätovala, ale len malým úškrnom Nemala v pláne sa s ním rozprávať, či priateliť. Kamarátky už mala a nechcela niekomu ďalšiemu prezrádzať svoje tajomstvo. Chcel jej ešte niečo povedať, no Elena ho zastavila s tým, že chce počúvať výklad učiteľa a nechce mať problém hneď prvý deň. Učiteľ hovoril niečo o občianskej vojne a histórii mesta. Všetko už samozrejme vedela, len sa s ním nechcela rozprávať.
Aj keď sa na ňu stále pozeral do konca hodiny už spolu neprehovorili. Bola rada, že už zazvonilo. Zobrala si všetky knihy a chcela vyjsť z triedy skôr, než jej niečo povie. No nepodarilo sa.
"Môžem sa ťa niečo opýtať?"
"Prepáč, ponáhľam sa, čakajú ma kamarátky."
"Neboj, nepotrvá to dlho."
Elena prikývla .
"Tak nechcela by si ísť niekedy von? Ukážem ti mesto a tak."
-pokračoval nesmelo
"Neviem , skoro nikoho tu nepoznám. Možno keď sa lepšie spoznáme."
Hneď ako to vyslovila to aj oľutovala. Nechcela mu dávať zbytočné nádeje. Hlavne keď sú neuskutočniteľné. S ním nikdy von nepôjde.
"Tak niekedy inokedy."
- povedal nakoniec.
"Dobre, ahoj."
- a odkráčala preč z triedy. Aj ked mu bola otočená chrbtom cítila, že sa na ňu stále pozerá. Bola rada, keď konečne zmizla za rohom.

Odkladala si veci do skrinky, keď v tom ku nej niekto prikráčal. Zase Stefan.
"Čo tu robíš, leduješ ma?"
- opýtala sa tentoraz prvá
Zasmial sa .
"Nie, nesledujem ťa. Mám očividne skrinku vedľa teba."
"Aha prepáč."
- keby bola človek určite by sa červenala až za ušami.
"To nič, asi máme na seba šťastie."
"To hej."
- z tejto skutočnosti nadšená nebola.
Rýchlo hodila do skrinky veci a zobrala si matematiku. Zabuchla dvierka, odkráčala preč a nechala ho tam stáť. Pri dievčenských záchodoch, ktoré boli len kúsok od jej skrinky uvidela Bonnie. Trochu sa jej uľavilo. Aspoň ich nebude musieť hľadať.
"Ahoj Bonnie."
- zvýšila hlas aby ju počula.
"Ach, ahoj Elena, tak ako zatiaľ prebieha prvý deň.
"To počká, musíme nájsť Caroline."
Bonnie prikývla a v tichosti kráčala ďalej.

"Keď som bola v kancelárii, sedel tam jeden chalan- Stefan Salvatore. Mal problém."
-Elena sa obzrela, či ich niekto nepočúva. Nikoho na obzore nevidela a tak pokračovala. "Fajčil za školou."
"To nie je žiadna novinka. Počkaj, ako to vlastne vieš?"
-chcela vediet Caroline.
"Počúvala som za dverami.
-usmiala sa - no a keď som išla na dejepis, stretla som ho znova. "Sedím totiž s ním Iné voľné miesto v tride nebolo. No a do tretice, máme vedľa seba skrinky."
"A páči sa ti?"
- hneď chcela vedieť Bonnie.
"Bonnie, takéto otázky si prosím odpusti."
"Ale Elena,
- Bonnie nestihla ani dohovoriť keď ju Elena zastavila.
"Nie je to môj typ."
- týmto debatu ukončila a otočila sa ku Caroline.
"Tak ako si na tom s Mattom?"
Caroline sa rozžiarili oči a usmiala sa.
"Geniálne, mali sme spolu biológiu. Robili sme nejakú blbú laborku so žabou. Mne z toho prišlo zle, tak som sa vypýtala na WC. Ostala som tam skoro do konca hodiny..."
Bonnie ju prerušila
" Za to ti veľmi pekne ďakujem, ostala som na to potom sama. "
Caroline sa na ňu ospravedlňujúco pozrela a pokračovala -
No a keď som vychádzala z WC, narazila som doňho, popadali mi všetky knihy a on mi ich všetky pozbieral. Poďakovala som sa mu a zistila som ,že máme spolu ešte štvrtú hodinu- angličtinu."
"To je úžasné Caroline, som veľmi rada."
-pogratulovala jej Elena.
"No a aby sme sa lepšie spoznali usporiadam v piatok párty. Rodičia nebudú doma, vrátia sa až v sobotu poobede."
"Super-
povedala Bonnie- tvoje oslavy mám rada."
Caroline usúdila, podľa Bonniinho nadšenia, že tú vymeškanú biológiu má týmto odpustenú.
Ako sa dievčatá tešili z nadchádzajúcej udalosti, zahli za roh a do Eleny vrazil chalan. Ale ked sa lepšie pozrela vyzeral oveľa starší než ostatní študenti na škole.
"Prepáč, prepáč naozaj som do teba nechcel naraziť, ale ponáhľam sa. Ešte raz prepáč."
-ospravedlňoval sa jej pán neznámy.
"To je v poriadku, mala som sa pozerať. Je to aj moja chyba."
Obidvaja sa na seba usmiali, a odišiel preč. Ten úsmev bol Elena povedomý, ale nemohla si spomenúť odkiaľ ho pozná.
"Kto to bol ?"
-spýtala sa dievčat.
"Bol to brat tvojho spolu sediaceho na dejepise."
- objasňovala Caroline.
"Damon Salvatore, starší a slušnejší brat ."
- pokračovala zase Bonnie.
"Aha, je veľmi pekný."
Bol podobný Stefanovi. Nezapreli by, že sú bratia. Mal výrazné lícne kosti, čierne oči a vlasy. Bol vysoký a štíhlej postavy.
"Ja som to vedela"
- vyhŕkla Bonnie
"A čo také?"
-čudovala sa Elena .
"No že sa ti skôr či neskôr bude niekto páčiť."
Všetky tri sa zasmiali a pobrali sa na hodinu.

Zvyšok dňa prebiehal celkom dobre. Z Bonnie mala druhú hodinu matematiku. Neskôr mala angličtina , biológiu a poslednú hodinu mala telesnú s Caroline.Obed v jedálni vynechala z dvoch dôvodov. Prvý bol, že ľudské jedlo vlastne nepotrebovala a druhý bol, že sa nehcela znova stretnúť so Stefanom. Stále myslela na Damona. To ju znepokojovalo. Nechcela sa do Damona zaľúbiť. Ak by k nej cítil to isté a dozvedel sa o jej tajomstve, viedlo by to k tomu, že by ho musela premeniť na upíra. A to nechcela. Nechcela mu zničiť život.
***
Elena bola na ceste domov zo školy. Práve keď Bonnie vysadila doma, spomenula si na svoj denník. Od príchodu do Mystic Falls ležal na dne ešte stále nevybalenej krabice. Šliapla na pedál a ručička tachometra vybehla o pár centimetrov vyššie. O chvíľu už bola pri vile. Pozdravila pani Flowersov, staršiu pani, ktorá jej prenajala túto izbu, a vybehla hore úzkymi schodmi na druhé poschodie. Izba sa jej veľmi páčila. Bola akokeby magická. Takéto izby bolo vidieť len v minulých storočiach. To naznačovala aj mohutná, drevená posteľ s baldachýnom. Vyhovovala jej aj dlhá knižnica so skriňou, ktoré stáli oproti posteli. Bolo tam veľa kníh, ktorých si za stopäťdesiat rokov nazbierala veru dosť. Niektoré čítala aj viackrát. Na ľavo od postele bola mierne vyvýšená plošina. Tam stáli dve tmavobordové kreslá s konferenčným stolíkom. Dala si pohárik bourbonu a zamierila ku krabici pri veľkom okne siahajúcom až po zem. Vytiahla svoj denník a sadla si na posteľ. Zobrala si pero, ktoré ležalo na nočnom stolíku a začala písať.
Milý denníček 4.9..2010
Prepáč, že som sem už dlho nič nenapísala. Mala som toho v poslednom čase trochu dosť. Všetko to sťahovanie...Dvom ľudom som prezradila moje tajomstvo. Tajomstvo, že som upír. Sú to moje najlepšie priateľky- Caroline a Bonnie. Spoznala som jedného chlapca. Volá sa Damon. Stále naňho myslím. Neviem , čo sa to so mnou deje. Pociťujem niečo, čo som ani v ľudskom svete nikdy nezažila. Tento pocit je pre mňa neznámy. Myslím, že ho...
Elena zavrela denník. Nemala silu to slovo napísať. Nechcela si to pripustiť. Po lící jej stiekla slza. Prešla ku zrkadlu a uvidela svoj odraz. Hnedé gaštanové vlasy a oči. Bledá pleť a krásne vykrojené ružovkasté pery. Mala na sebe modré tričko a rifle od Armaniho. Zobrala si mikinu prehodenú cez stoličke a utekala do lesa.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Deni→SB Deni→SB | Web | 26. června 2011 v 9:53 | Reagovat

Super :-)

2 barusssky-blog barusssky-blog | Web | 26. června 2011 v 12:54 | Reagovat

Tyjo tak takhle by jsem to asi nikdy nenapsala =)

3 Megy Megy | E-mail | 29. července 2011 v 9:23 | Reagovat

kedy das pokracovanie??

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama